Sergej Chelemendik: Amerika zachráni Európu – ako vždy

1. časť - ironická



Prúd vedomia namiesto predslovu

Prečo vojny v Európe budú?
Pretože ich chcú a pripravujú. Pričom plánovači, ktorí to chcú, svoje plány prevažne realizujú. Takže vojnám v Európe sa nedá vyhnúť.
Kto chce, kto sa odvažuje chcieť vojny v mierumilovnej, jemnej, dobrej a kultúrne uvoľnenej Európe? Veď demokraciu iba čo vybudovali! Takmer všade a hlavne v Albánsku!
Chcieť sa odvažujú mnohí. Najviac sa chcú odvážiť Spojené štáty. Načo sú Američanom vojny v Európe? Kvôli čomu?
Kvôli všetkému. Aby si zachránili svoju americkú kožu – na úkor tej európskej.
A čo, vari tak už nebolo? Bolo! A koľkokrát – prsty na rukách ti nevystačia, môžeš začať počítať aj na nohách.
O dvoch razoch, zdá sa, vedia všetci, ale o koľkých vedia nie všetci?
Vari naozaj nemôžu byť tí, čo sú USA, bez vojny v Európe? Veď tam majú svojich hlavných spojencov, veľké trhy s tovarom, výrobné kapacity?



Príčiny budúcich vojen v Európe

Hlavným zdrojom – teda generátorom mnohých iných vojen - je tvorivosť Spojených štátov nad nešťastným svetom. Podobne orangután zo slávnej poviedky holil postaršiu lady.
Centrom globálnej tvorivosti USA je americký dolár, zelený papierik, ktorý sa stal hlavným tovarom, aký Amerika dokáže vyrábať. Na tomto papieriku je všetko priamo a čestne napísané.
„My, prezidenti Spojených štátov, veselí chlapci, figliari, vtipkári a agitátori bez veľkých okolkov podpisujeme tieto papieriky.
A vy, ľudia sveta, postavte sa na chvíľu a zostaňte stáť.
Vy, slobodní, presnejšie postupne nami od všetkého oslobodení, budete veselo, tanečným krokom a so smiechom na perách nám prinášať svoje haraburdie.
A odchádzať budete s balíčkami nami podpísaného papieru, unavení, ale spokojní. Šťastní to prostáčikovia! Nabrali zeleného papieru – a srdcia im idú od radosti vyskočiť z hrude.
Akí milí, naivní a čistí ste vy, naši. Nám veru nie je dané, aby sme sa len tak tešili!“
Vojna v Európe sa v USA považuje za najefektívnejšie východisko z dočasných ťažkostí, súvisiacich s tým, že svet Ameriku nechápe. Aby toto pochopenie od sveta dosiahli, Spojené štáty určite začnú vojny práve v Európe.
Pretože v Európe je hlavná masa tých, čo nerozumejú, ktorým je nutné opäť všetko vysvetliť.
Svet, vrátane Európy, si myslí, že USA si od sveta požičali peniaze a chystajú sa ich vrátiť.
„Preboha, prosím vás, samozrejme, že nie naraz. Niekedy nabudúce, veď sme predsa ľudia, počkáme, u nás v Odese všetci tak dlho vracajú. Presnejšie, dlho nevracajú. Čakajú, pokým ataman Grigoriev obsadí mesto – aby sa mohli vrátiť lacné peniaze, ktoré nakreslil on, ataman!“
Takto uvažujú nielen v Odese, takto rozmýšľajú mnohí ľudia v našom svete – a práve v tom spočíva absolútne nepochopenie Ameriky, ktoré bolestne zasiahne samotné ego Yankeeov.
Takéto bolestné nepochopenie môže napraviť iba vojna a iba v Európe – tým viac, že na iných miestach vojny už dávno sú.
Yankeeovia sú čestní a už dávno hovoria: „Dolár, to sú naše peniaze a váš problém“. V anglickom originále to znie: American dollar is our money and your problem. A nehovoria to len tak. Pretože peniaze celého sveta sú ich, americké. Nezáleží na tom, či sú to doláre, funty alebo eurá.
Alebo ako to tam tí Japonci nazvali svoje doláre? Nuž, ale to už je taká ich japonská svojráznosť.
Alebo ako sa všetci Rusi svojimi rubľami tasili. Vraj, že oni majú drevené, z prírodného materiálu. Ale aj ich ruble sú dolárové.
A všetky tie kurzové hry typu „šuch sem, šuch tam, príjemne je všetkým nám“ – sú iba PR pre celkom jednoduchých podvedených. Podvedení hrajú na kurzoch – menia šupky zo slnečnicových semienok za zemiakové šupy. Sú nadmieru spokojní. Všetci v kravatách, hoci sa potia. Aké potešenie!
Peniaze celého sveta sú ich, teda americké, ale problémy celého sveta – tie sú svetové. Hoci Spojených štátov sa tiež trošíčku dotýkajú, vyvolávajú totiž dočasné ťažkosti, a nové vojny robia krajne nevyhnutnými. Najmä v Európe. Spojené štáty ešte nikdy nikomu nevrátili nijaký dlh. Ale o tom nikomu ani slova – to je tajomstvo. Amerike všetci dávajú na dlh a toto strašné tajomstvo nepoznajú!
Spojené štáty si myslia, že im dlhuje celý svet, lebo s ich pomocou sa tento svet zmenil na obrovské Las Vegas a odrazu bolo všetkým veselo. A za radosť treba platiť. Sveta sa stal jedný veľkým kasínom, alebo, ako hovoria barabari v Rusku, lochotronom (podfukom).
USA robia v tomto kasíne krupiéra. Jediného krupiéra.
Aby návštevníkom pripomenuli jednoduchú pravdu – v kasíne sa nedá vyhrať, - Yankeeovia nahromadili celé haldy zbraní a vyzbrojili nimi húf žoldnierov. Yankeeovia nebudú nikdy nikomu vracať dlhy. Dokonca ani vtedy, ak bude niekto žiadať. Na návštevu k dotieravým chamtivým krikľúňom je pohodlnejšie poslať lietadlovú loď a potom vystaviť účet za služby, ktoré im táto loď preukázala.
Dočasné ťažkosti USA sa delia na dve nerovné časti.
Prvá časť obsahuje otázku: ako sa dá pekne a slušne vysvetliť svetu, že naspäť nikto nič nedostane.
Že americký skrachovanec je živý a zdravý, ozbrojený až po zuby a čierny kaviár zapíja šampanským.
Dlh však nevráti – z objektívnych príčin.
Vysvetliť sa to dá, existuje na to milión spôsobov. Napríklad, je tu celý Hollywood, ktorý už „povolali do zbrane“.
Vysvetliť sa to podarí veľmi pekne, svet bude srdcervúco nariekať zo súcitu k Amerike a vrhať sa za vreckovkami. Aby si obete krízy v USA mali čím utierať nosy.
Zato druhá časť je naozaj ťažká a hlavná.
Yankeeovia pekne všetkým všetko vysvetlia, v tom sú geniálni.
Veľa razy povedia približne toto: naši drahí priatelia, vinou nedorozumenia ste celé desiatky rokov k nám zvážali svoj majetok a mysleli si, že je váš a u nás len jednoducho leží a znásobuje sa.
Priatelia, vy ste nás jednoducho nepochopili: bol váš a teraz je náš. Je náš a zmizol. Napríklad Rusi dokonca sami hovoria: (Где наша не пропадала! Везде пропадала и будет пропадать.) Zmizlo, tak zmizlo. Risk je zisk. Vždy mizlo a bude miznúť.
A že účty na vaše mená sú v našich bankách? Veď banky už nie sú. Teda niektoré ešte zostali, ale v zásade už nie sú. Banky.
Privatizovalo ich naše ministerstvo obrany, ktoré bude platiť účty, vychádzajúc pritom zo svojich možností.
A vôbec, onedlho aj tak zo zemského povrchu všetko zmetie uragán zlovestného teroru. Aj veže budú znova poškodené, aj bielym antraxovým práškom prepudrujú každého druhého občana USA.
Čoskoro bude katastrofa. Bude mor, bude hrôza. A vy, ničomníci, vy tu idete spomínať nejaké peniaze. Budete šťastní, ak si zachránite svoju kožu.
Ale po celom tomto vysvetlení, USA a spolu s nimi zvyšný odľahlý a nechápavý svet sa ocitnú pred jedinou otázkou: ako teraz ďalej?
Naši priatelia za oceánom sa pre svoje dočasné ťažkosti vyhlásili za skrachovancov, všetkým poodpúšťali svoje drobné dlhy a s entuziazmom začali vyrábať nový kvas (kvasený nápoj z chleba) na starom skysnutom droždí.
Namiesto skrachovaného doláru, zavádzajú niečo na spôsob „amera“, alebo „pesoláru“ či „eurodolu“. A znova všetkých pozývajú – len nám noste ďalej, ako nosíte vždy. Pozývajú a dosť hrozivo pritom cvendžia raketami a delami.
Yankeeovia sú dobrí tanečníci, cvendžiace doplnky im v tanci neprekážajú.
Yankeeovia opäť pozvú svet zatancovať si tango.
Všetko je navonok pekné, logické, otázka však zostane. Iba jediná, zato veľmi veľká.
Opäť všetci všetko odnesú do amerického lochotronu, teda do toho istého kasína, zotaveného z ťažkých otrasov?
Veď môžu aj neodniesť! Veď môžu sa aj uraziť, všetci tí nedorozumením prigniavení! Ktorí nie sú Amerika.
A ak neodnesú, svet sa zrúti. Presnejšie, zrúti sa Amerika a spolu s ňou aj ostatné bezvýznamné detaily.
Zrúti sa určite, tak teda oplatí sa na to všetko čakať? Neoplatí. Tak preto je potrebná vojna v Európe. Lebo iba ona rieši obidve časti amerických dočasných ťažkostí.
A na pozadí takejto vojny sa bankrot USA vysvetľuje ľahko, elegantne, so zápalom – skúsenosti sú tu nahromadené naozaj bohaté.
Nie je to tak dávno, čo takmer úplne vygumovali z povrchu zemského skoro celé Nemecko – zato Nemci potom dostali do daru Marshallov plán veľký a mohutný.
Ak by nevygumovali, ak by sa po Drážďanoch neprehnala ohňová smršť silnejšia než v Hirošime, aj Marshallov plán by sa podaril akýsi dengľavý, nepresvedčivý. Tak teda sláva tvorivému plameňu!
Veď v čom je najväčšie čaro – vojna sa obvykle raz skončí. Prichádza vytúžený mier a lochotron sa spúšťa znova s novými klientmi. Tými, čo poriadne nestihli ani pochovať, ani oplakať svojich predchodcov .
Ako pekne to všetko vyzerá, chutne, priam chrumkavo. Ale samé to nepríde.
Amerika bude musieť znova pripravovať vojny v Európe – tým sa už veľmi dlho zaoberajú najlepšie mozgy v zámorí. Mimochodom, takmer do jedného bývalí Európania. Chcú si vychutnať muky svojich bývalých vlastí.
Mojou epištolárnou úlohou je porozprávať o príprave nových vojen v Európe všetkým, pre koho to bude zaujímavé.
Ak niečo vynechám, nech doplnia iní.
Porozprávať bez emócií, jasne a jednoducho. To nech si v Iráne vykrikujú, že Amerika je veľký satan. Ja si to nemyslím. Sú to obyčajní ľudia, utrápení fastfudom aj fitnesom súčasne. A najmä psychiatrami.
Yankeeovia sú ľudia ako všetci a dovoľujú si len toľko, koľko im dovoľujú iní. Ak Európa Amerike dovoľuje vojny v Európe, na koho sa potom treba hnevať? A na čo?
Ale porozprávať treba aj tak, pretože žiada sa vedieť, čo bude ďalej.

Pokračovanie nabudúce

zdroj: http://www.chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=613&c=Sergej_Chelemendik_Amerika_zachrani_Europu_ako_vzdy