Michail Chazin : Skutočné príčiny svetovej finančnej krízy - Časť 1.

Hlavnou a jedinou príčinou lavínovitej krízy svetovej ekonomiky je nadvýroba hlavnej svetovej valuty – dolára USA.
Od roku 1971, keď bolo zrušené viazanie dolára na množstvo zlata, zabezpečované zlatými zásobami USA, doláre sa začali tlačiť v neobmedzenom množstve. Kúpyschopnosť dolára bola krytá nielen HDP USA (ako sa to deje v každej normálnej krajine), ale aj HDP krajín celého sveta.
To by ešte stále nič neznamenalo, ale tie štáty, ktoré začali zabezpečovať silu dolára, nikdy nemali a nemajú kontrolu nad objemom emisie dolárov. Túto kontrolu reálne nemá ani vláda USA. Takýmto právom disponuje iba Federálny rezervný systém USA (FRS).
Federálny rezervný systém USA (inak povedané Centrálna banka USA) je súkromná organizácia, patriaca dvadsiatim súkromným bankám USA. To je ich hlavný biznis – tlačiť svetové peniaze. Aby to dosiahli, súčastní majitelia FRS investovali značné množstvo času – desaťročia, presnejšie storočia – aj úsilí: prispela k tomu 1. a 2. svetová vojna, Bretton-woodske dohody z roku 1944 atď. a, pravdaže, samotné vytvorenie FRS v roku 1907.
Takto skupina súkromných osôb definitívne získala právo púšťať do obehu doláre, rozhodovať o objeme, termínoch ich emisie atď. Od roku 1971 do roku 2008 objem masy dolárov vo svete vzrástol o niekoľko desiatok krát, prekročiac mnohonásobne reálny objem masy tovarov vo svete.
Takýto stav vecí bol mimoriadne výhodný predovšetkým pre majiteľov FRS ako súkromnej organizácie a na druhom mieste pre samotné USA ako štát. O výhodách majiteľov FRS si porozprávame o niečo neskôr. Medzi výhody USA patrí možnosť od roku 1944, a obzvlášť od roku 1971, t.j. v priebehu posledných 37 rokov žiť nad svoje možnosti, teda do značnej miery na úkor ostatného sveta.
HDP USA tvorí 20% svetového HDP. Pravda, táto suma nie je úplne správna, keďže do objemu svojho HDP Spojené štáty zahŕňajú rad ukazovateľov, napríklad hodnotu niektorých druhov služieb, ktoré iné krajiny do svojho HDP nezapočítavajú. Ak to prepočítame podľa spoločných pravidiel, z 20% sa tento ukazovateľ zníži približne na 15%. No dobre, nech je to teda 20%. Pritom však USA konzumujú 40% produktov, ktoré sa každoročne vyrobia na celom svete. Otázka pre tých, čo vedia rozmýšľať, znie: ak niekto vyrába 20% (alebo 15%?), а konzumuje 40%, niekto za to musí predsa platiť, nie?
Samozrejme, že platí, a tento niekto je celý ostatný svet, ktorý dáva Amerike svoje tovary výmenou za nekryté papieriky. Pritom dochádza k obrovskému prerozdeľovaniu svetových bohatstiev v prospech USA.
Mimochodom, čím dlhšie človek pozerá na to, čo sa deje vo svete, tým viac dospieva k názoru, že nič nie je nové pod slnkom. Všetko buď tu už bolo v dejinách, alebo bolo opísané v rozprávkach. Napríklad, výmena reálnych aktív za papieriky je analogická tomu, ako za korálky a podobné haraburdy o celkovej hodnote 24 dolárov bol od Indiánov kúpený Manhattan. A schopnosť žiť na účet druhých a byť pritom najsilnejším, bola opísaná v rozprávke o Filipkovi, ktorý vysával šťavy z iných rastlín, ktoré boli slabšie ako on.
Mojou úlohou nie je odsúdenie FRS, Spojených štátov amerických ako štátu alebo kohokoľvek ešte. Netreba nikoho odsudzovať, treba len uvidieť svet práve taký, aký je v skutočnosti. Pravdivý obraz sveta umožní pochopiť, čo sa v skutočnosti deje, čo sa bude diať a čo sa dá spraviť, aby sa vás kríza buď vôbec nedotkla, alebo sa dotkla podľa možnosti čo najmenej.
Vzniká otázka: načo FRS potreboval vyrábať viac dolárov, než je potrebné pre normálne fungovanie svetovej ekonomiky?
Naozaj, ak by všetky krajiny, ktoré dobrovoľne „začlenili“ svoje ekonomiky do mechanizmu podpory a zabezpečenia kúpyschopnosti dolára, mali právo realizovať kontrolu nad emisiou dolára, nič zlé by sa so svetovou ekonomikou nestalo. Reálna masa dolárov by zodpovedala reálnemu objemu aktív, ktoré by mali byť kryté dolármi.
V tom je však práve pes zakopaný. Ak si súkromná osoba a máš právo tlačiť dolár, krytý ekonomikou celého sveta, potom, ak pravdaže nie si svätý, a bankári FRS svätí nie sú, jednoducho musíš začať s nadvýrobou dolára, pretože ti to poskytuje fantastické možnosti. Federálny rezervný systém sa vytvoril práve za týmto účelom, práve preto sa robilo všetko čo sa dalo, aby sa dolár stal svetovou valutou. Tvoja nadvýroba dolára, to je tvoj a iba tvoj tovar. Pričom najlepší tovar na svete. Svojou ziskovosťou prekoná akékoľvek iné druhy zarábania peňazí. Drogy, prostitúcia, obchod so zbraňami – to sú všetko len smiešne zábavky v porovnaní s možnosťou tlačiť doláre.
Takúto možnosť FRS dostal, presnejšie zarobil si ju právom.
Na toto právo bolo minuté obrovské množstvo intelektu (tých najúžasnejších mozgov), obrovské množstvo úsilí, peňazí a roky namáhavej práce, za týmto účelom bolo zorganizovaných niekoľko kríz a zopár svetových vojen.
Poďme ďalej.
Nadvýroba dolára je potrebná nato, aby sa obohatili (a načo iné?). Za tieto prakticky virtuálne peniaze sa dá skupovať celkom nevirtuálny, veľmi reálny likvidný majetok (spoločnosti, továrne, zlato, ďalšie aktíva).
Časť peňazí je potrebné minúť na podporenie sily USA. Majitelia FRS – to je mozog. Ale mozog, dokonca aj keď má peniaze, je prakticky bezbranný proti hrubej sile. Preto mozog potrebuje veľmi silné telo - nielen silné, ale najsilnejšie na svete. Takéto telo sú USA. Z tohto dôvodu neľutovali peniaze na to, aby telo malo najsilnejšiu armádu na svete a najsýtejší ľud na svete.
Preto vždy za extra objemy konzumovaných tovarov, nezarobené ekonomikou USA, platilo obyvateľstvo USA.
Je treba povedať, že značné prostriedky sa vynakladali na zabezpečenie „dostupných“ úverov – spotrebiteľských, okrem iného ja na bývanie. t.j. človek ešte nič nezarobil, ale už dostal dom, auto, atď. Pravda, výmenou za záväzok pracovať 30 rokov, aby mohol dlh splatiť. Financovať toto všetko (dávať obrovské množstvo úverov) sa dalo iba s pomocou nekrytej emisie dolára. Pritom tí, ktorí boli „v obraze“ (majitelia FRS) výborne vedeli, že vracať tieto peniaze spotrebiteľ v plnej výške nebude musieť, keďže nastane obdobie „kontrolovaného pádu“ a všetko sa zmení, okrem iného padne aj dolár.
To však bude neskôr - zatiaľ: počas 1970-tých, 80-tých, 90-tých rokov všetko ide dobre, do kontrolovaného pádu ešte zostáva čas..
Inak, často počujem, ako sa mnohí škodoradostne tešia: – Hurá! Dolár padne, ekonomika USA sa zrúti a to bude krach USA! Je treba pochopiť jedno – mozog v podstate svojej zvysoka kašle na telo.
Mozog si pre seba vytvoril telo, ale nie je s ním kardinálne spojený, môže si pre seba vytvoriť ešte niekoľko tiel. Mozog nikdy neprehrá, ak jedno z tiel bude nutné usmrtiť, alebo výrazne oslabiť. Áno, mozog len čiastočne sídli v USA, ďalšie jeho časti sa nachádzajú v Británii, Francúzsku, Taliansku, atď.
Mimochodom, teraz mozog namiesto jedného tela vytvorí ďalšie – mnohopólový svet. Jedným z nových tiel bude Rusko. Je možné, že toto nové telo bude existovať v podobe zväzového štátu pozostávajúceho z Ruska, Bieloruska, Ukrajiny a možno Kazachstanu.
To, že bude uskutočnené zosilnenie a zväčšenie Ruska je takmer isté, keďže na každý nový pól sveta (telo) mozog má určité objektívne požiadavky – čo do počtu obyvateľstva, veľkosti územia, sily ekonomiky, vojenskej sily. Na blížiacom sa posilnení Ruska nie je žiaľ žiadna zásluha samotného Ruska, ale to je iná téma.
Vráťme sa k FRS.
Aby nekrytá časť emisie dolárov netlačila na trh s tovarmi a neviedla k znehodnocovaniu dolára, čo by sa nevyhnutne dialo, až by dolárov bolo v obrate oveľa viac, než tovarových aktív vo svete, geniálne mozgy majiteľov FRS vymysleli úžasné efektívne spôsoby viazania, zamrazovania značnej časti dolárovej masy v podobe virtuálneho tovaru.
Predovšetkým nato bol využitý fondový trh. Z obyčajného, normálneho, bol premenený na do značnej miery virtuálny. Skutočne, akcie podnikov stoja peniaze. Ale hlavná a takmer jediná investičná hodnota akcií na normálnom trhu sa určuje ziskovosťou podniku, t.j. možnosťou dostať zisk v podobe časti zisku podniku, ktorý sa rozdeľuje medzi akcionármi. Hodnota akcie je tým vyššia, čím vyšší je každoročný zisk z vloženého kapitálu. Tak to vyzerá na normálnom fondovom trhu.
Na virtuálnom fondovom trhu bude iná situácia. Vysvetlia vám, že zisk má treťoradý význam. Tie 2, 3, 4 alebo 5% zisku, ktoré zarába korporácia a rozdeľuje medzi akcionármi 10, 20 alebo 50% z nich nemajú zvláštny význam.
Hlavný je rast kapitalizácie a teda rast hodnoty akcií. Dôležité je, aby rástla hodnota Vášho balíka akcií. V tom je hlavný zisk investora. V skutočnosti, v tom je práve hlavná pasca na chumajov. A netreba smútiť, že medzi chumajmi sa ocitli veľmi múdri a silní ľudia. V skutočnosti nás klamú natoľko, nakoľko sami chceme byť klamaní. Bohužiaľ, toto pravidlo je univerzálne, funguje bez výnimiek a vzťahuje sa okrem iného aj na tých najmúdrejších ľudí.
Na virtuálnom fondovom trhu sa deje nasledovné:
Povedzme, že podnikateľ zarobil jeden alebo niekoľko miliónov dolárov. Začína rozmýšľať, kam vložiť peniaze: napríklad postaviť novú továreň. Nato je potrebné vymyslieť kvalitnú produkciu, na ktorú bude dopyt, nájsť pozemok na jej výstavbu, postaviť samotnú továreň, zamestnať personál, vyškoliť ho, nakúpiť suroviny, vyrobiť produkciu, spropagovať ju, predať, atď. Sú to značné množstvá vlastnej práce, času, nervov a v dôsledku toho človek dostáva len niekoľko percent zisku z vložených peňazí. Pritom prácu a energiu je potrebné vkladať neprestajne, každý deň, každý mesiac a každý rok. Ale vtom sa objaví alternatíva – „sladký“ fondový trh. Nič netreba robiť. Je treba iba zaplatiť peniaze, a kúpené balíky akcií budú každý rok stúpať na hodnote, presnejšie, každý rok ti „nakreslia“ 10-15% k pôvodnej cene. Žiadna zvláštne bolehlavy, žiadne zvláštne míňanie síl, energie a dôvtipu.
Všetko je jednoduché a jasné, ako bezplatný syr v istom známom technickom zariadení. No ako sa pritom nenechať oklamať a nezačať veriť všelijakým ekonomickým „guru“, vysvetľujúcim, že hlavná nie je ziskovosť podniku, ale rast kurzovej hodnoty jeho akcií!
Naozaj, pre tých, kto premenil fondový trh na virtuálny, to je v skutočnosti to hlavné, keďže fondový trh, založený na hodnotení akcií vychádzajúc zo skutočnej ziskovosti podniku, by mohol „zužitkovať“, „zviazať“ dolár v objemoch desaťnásobne nižších, než trh, založený na raste kurzovej hodnoty akcií. Pre organizátorov virtuálneho fondového trhu je to naozaj dôležité, keďže tu ide o desiatky triliónov dolárov.
Mimochodom, optiony, futuresy a podobná fondová hatlanina – to všetko je z toho istého divadla s názvom „virtuálny fondový trh“.
Preto dokonca aj pre veľmi inteligentných podnikateľov bolo výhodné uľahčiť si život - klamať sa a veriť vo fondový trh. V skutočnosti sa na takomto trhu peniaze, reálne zarobené neľahkou prácou, menili na virtuálne.
Pre tých, ktorí vymysleli túto fintu s fondovým trhom, okrem úlohy „zmrazovania“ dolárov, takýto trh zároveň riešil aj ďalšie fantasticky výhodné úlohy, dával možnosti obrovských zárobkov.
Pretože, ak kontrolujete kľúčové aspekty tohto trhu, máte k dispozícii značné prostriedky (ak tlačíte doláre, s peniazmi problém nemáte – vždy si môžete sami sebe dať úvery ľubovoľnej veľkosti na prakticky neobmedzené obdobie), sami organizujete správy, na ktoré bude reagovať trh a sami určujete čas a postupnosť prichádzania týchto správ, budete zarábať fantastické peniaze. Pritom, pre vás tieto peniaze, na rozdiel od chumajov, ktorí sa tiež pokúšajú hrať na burze, budú celkom nevirtuálne a reálny zisk z nich budete mať nie virtuálnych 10-15 percent, ale reálnych 40, 50, 60,…,100%. A takto z roka na rok.
Najdôležitejšie je to , že presne viete, kedy tento trh necháte spadnúť, predtým vyberúc odtiaľ všetky svoje peniaze. A dovtedy budete každý rok skupovať kontrolné balíky naozaj ziskových podnikov, aby keď sa všetko zrúti, veľmi veľká časť reálnych aktívov zostala vo vašich rukách.
Pre ostatných hráčov môžeme fondový trh porovnať s hrou na ruskú ruletu, len v tvrdšom variante: keď zo šiestich nábojov je v bubne revolveru päť. To je tiež hra, a v nej budú dokonca aj chumaji, ktorí vyhrajú, ale bude ich celkom málo, keďže výsledky sú predurčené východiskovými podmienkami hry.
Reálne je fondový trh krytý peniazmi iba na 1-2%. Teda iba 1-2% peňazí investori dokážu dostať von bez strát, keďže trh je virtuálny a od chvíle jeho vzniku sa nepočítalo s tým, že investori dokážu hromadne z neho odísť a odniesť si aspoň to, čo reálne zaplatili pri vstupe.
Je to ako banka, z ktorej sa vkladatelia rozhodli vybrať peniaze. Takáto banka sa okamžite dostáva na hranicu bankrotu. Ale normálna banka musí mať aktíva, prevyšujúce jeho peňažné záväzky, a keď banke chýba hotovosť, ktorú by mala vrátiť klientom, pre chýbajúcu sumu je banka povinná použiť prostriedky získané z realizácie aktív, aby splnila svoje záväzky voči klientom. V každom prípade banka vráti klientom aspoň 80-90% peňazí.
Na fondovom trhu však nič také nie je, tu nikto nikomu nič nedlží, nič sa vracať nechystá a nikdy ani nič nevráti.
Dno fondového trhu – to je reálna hodnota akcií, určovaná reálnou ziskovosťou podniku. Táto hodnota je desaťnásobne nižšia ako hodnota akcií na virtuálnom trhu.
Preto keď hovoria, že USA vyhradí 700 miliárd dolárov na záchranu fondového trhu а experti vravia, že to by malo stačiť, – u mňa to vyvoláva iba úsmev.
Aby bol zachránený virtuálny fondový trh, je treba vytlačiť 100 triliónov dolárov, na celú hodnotu tohto trhu. Ale ak sa vytlačia, dolár poklesne približne 10-násobne. Preto, zachraňovať fondový trh v takej podobe, v akej existoval počas posledných desaťročí, sa nikto nechystá. Je to jednoducho fyzicky nemožné.
Už zohral svoju rolu, splnil úlohy, ktoré boli pred ním stanovované a jeho tvorcovia ho viac nepotrebujú.
Pravdaže, tvorcovia tohto trhu sú ľudia veľmi inteligentní a budú sa do istého času tváriť, že na trhu prebieha boj o jeho záchranu, a niekedy, na niekoľko dní, bude rásť (mimochodom, na tom znovu a znovu budú môcť tvorcovia virtuálneho trhu zarábať, keďže práve oni rozhodujú o čase a objeme rastu). Takže v tejto hre víťazi zvonku byť nemôžu.
Mimochodom, nikdy ste sa nezamysleli nad tým, čo vám v skutočnosti hovoria „múdri“ experti a nemenej „múdri“ analytici z televíznych obrazoviek о príčinách rastu alebo pádu kurzu akcií alebo kótovania cien ropy?
Napríklad, niekto vám dôležito rozpráva na kanále Vesti (alebo na akomkoľvek inom západnom kanále) о tom, že cena ropy stúpla o $10 za barel, keďže bola zverejnená informácia о tom, že sa ukázalo, že zásoby ropy v skladoch USA sú o 1 milión barelov menšie, než sa očakávalo. Kto a aké veľké zásoby „očakával“, a prečo by úroveň týchto očakávaní mala byť východiskovým bodom pre hodnotenie zverejnených zásob? Na to sa nikto nepokúša odpovedať, ale to je ďalšia otázka z toho istého divadelného prestavenia.
Najprv o tom milióne barelov. Pre značku Brent je to približne 131 tisíc ton (zhruba približne 2500 vlakových cisterien ropy). V skutočnosti je to objem ropy, ktorý USA spotrebuje za jednu hodinu. V roku 2005 USA za 24 hodín míňali približne 21 miliónov barelov ropy. Teraz je to približne 24 milióna barelov. 1 milión barelov sa rovná 1/8760 z ročnej spotreby ropy v Spojených štátoch alebo približne 0,012% ročnej spotreby. V peniazoch tento milión barelov stojí 100 miliónov dolárov (ak je cena 100 dolárov za barel). Pričom týchto 100 miliónov dolárov nie je stratených, nikam sa nepodeli, nezmizli. Jednoducho ich nestihli dopraviť do ropného skladu. Mimochodom, ani to nie je isté, že ho tam nestihli dopraviť a naozaj tam zatiaľ nie je. Jednoducho existuje informácia, správa pre trh. Táto „šokujúca správa“ vyvoláva rast hodnoty objemu ropy, vyťaženej vo svete za rok o 228 miliárd dolárov (10 dolárov × 7,6 barelu v tone × 3 miliardy ton).
Sami môžete zhodnotiť rozumové kvality „expertov“, ktorí vám vysvetľujú, prečo stúpla cena ropy o 10 dolárov za barel. To isté sa týka 99% akýchkoľvek iných správ od finančných expertov z fondových trhov. A teraz si môžete sami tipnúť, kto a koľko zarobil na tejto správe.
Teraz o vysokej cene ropy. Počas posledných 8-10 rokov jediná príčina vysokých cien ropy bola to, že vysoké ceny v tomto období riešili rovnaké úlohy, ako aj fondový trh – zmraziť objem dolárov, ale na rozdiel od fondového trhu, v reálnom tovare.
Ropa je ideálna voľba pre zmrazovanie obrovskej masy peňazí. Dá sa pomýliť pri výbere objektu a zdvihnúť cenu na tovar, ktorý v prípade prílišného dvíhania cien konzument môže odmietnuť kúpiť. Ropa – to je prakticky jediný tovar, kúpy ktorého sa nikto nezriekne. Dokonca aj radového občana, ktorý jazdí na svojom aute, je prakticky nemožné znovu posadiť na električku alebo na metro. Radšej zostane napoly hladný, ale na ušetrené peniaze si kúpi benzín a bude naďalej používať automobil. Mimochodom, 69% ropy sa spracúva na benzín a dieselové palivo. Pritom ropou sa zmrazujú peniaze nielen veľkých spoločností, ale aj jednoduchých občanov, keďže počas posledných 10 rokov aj jednoduchí občania už majú príliš veľa peňazí v rukách, a tieto prostriedky tiež začali predstavovať predčasné nebezpečenstvo pre dolár – hlavný tovar majiteľov FRS.
Okrem priameho blokovania niekoľkých triliónov dolárov, vysoké ceny ropy predstavujú aj ideálny prostriedok, ako zvyšovať ceny na všetky ostatné skupiny tovarov (potraviny, produkcie strojárskeho priemyslu atď.), keďže všetky ceny obsahujú energetickú a dopravnú zložku.
Takýto dodatočný rast cien každoročne umožňoval zmrazovať ešte niekoľko triliónov dolárov.
Takže jedinou príčinou mimoriadne vysokých cien ropy počas posledného desaťročia bol priamy záujem o to zo strany USA, presnejšie tých, ktorí tlačili doláre. Bolo potrebné o niekoľko rokov oddialiť zrútenie sa pyramídy a dobre sa pripraviť na „kontrolovaný pád“ svetovej ekonomiky.
A aby sa vysoko zdvihli ceny a dalo sa tomu presvedčivé vysvetlenie, bola zorganizovaná vojna v Iraku údajne za účelom získania „lacnej ropy“. Američania tam vôbec neprišli kvôli kontrole nad jeho ropou, аle nato, aby sa iracká ropa niekoľko rokov nedostala na trh, a nestabilita v tomto regióne napomáhala rastu svetových cien ropy.
Poďme ďalej.
Veľmi zábavné bolo pozorovať na jar a v lete 2008 správy, o tom, že špeciálna komisia v USA hľadá špekulantov na burzách, ktorí môžu za príliš vysoké ceny ropy, kvôli ktorým trpí ekonomika USA. Zaujímavé je, že špekulantov ešte stále nenašli.
Nemá zmysel odsudzovať majiteľov FRS USA. Sú to jednoducho veľmi bystrí ľudia, ktorí si pre seba vytvorili obrovské, až fantastické možnosti (aj finančné, aj politické, aj vojnové), aby mohli vplývať na náš svet. Nie sú povinní sa starať o celé ľudstvo. Nepodpisovali o tom žiadne zmluvy a takéto záväzky nemajú pred nikým. Jednoducho si robia svoj biznis a vytvárajú pre seba mechanizmy pre rast a prekvitanie tohto biznisu. Cieľom tohto článku nie je niekoho odsudzovať, cieľom je ukázať svet taký, aký je a pomôcť ušetriť peniaze tým, ktorí svojou ťažkou prácou zarábali a našetrili dostatočne neveľké na dnešné pomery peniaze: 100 tisíc až 1-2 miliónov dolárov. Pod vankúšom uchrániť tieto peniaze sa nepodarí. Ale o tom o niečo neskôr. Zatiaľ pokračujme.
Mimochodom, viete ako sa určujú takzvané „burzové“ ceny zlata?
Myslíte si, že prebiehajú aukcie na burze zlata a bilancia cien ponuky a dopytu predstavuje burzovú cenu? Mýlite sa. O cene zlata rozhodujú veľmi múdri a veľmi vážení ľudia (píšem to bez irónie, celkom vážne, keďže ľudia, ktorí vytvorili tento mechanizmus, sú nesporne ľudia veľmi inteligentní a veľmi vplyvní).
O cene zlata v súčasnosti rozhodujú členovia rodiny Rothschildovcov, ktorí sa stretávajú vo svojej londýnskej vile a na základe burzových obchodov, o „pôvode“ ktorých vedia iba oni, rozhodujú o tom, koľko má stáť zlato. Mimochodom, v duchu som im tlieskal pred 6-7 rokmi, keď potichučky znížili cenu zlata na 250 dolárov za trójsku uncu. Potom sa ako mávnutím čarovného prútika objavilo množstvo článkov o tom, že zlato prestalo plniť funkciu pokladu a krytia časti zlato-valutových zásob, že zlata by sa centrálne banky mali zbavovať. V dôsledku toho centrálne banky Švajčiarska a Anglicka predali investorom polovicu svojich zlatých zásob, ak sa nemýlim – čosi približne okolo 2 500 ton, (skúste si tipnúť, kto ich skúpil). Pričom, zdá sa, nezostalo iba pri centrálnych bankách Anglicka a Švajčiarska. Vtedy som nemohol veľmi sledovať situáciu, pretože som nemal internet, a v novinách a časopisoch o tom písali málo.
Potom, v priebehu 3 rokov cena zlata stúpla na viac ako 1000 dolárov za trójsku uncu.
Teraz sa pohybuje okolo 750-800 dolárov, ale nebojte sa, keď bude treba, rýchlo stúpne aj na 2, aj na 3 tisíc dolárov za uncu. Presnejšie, nie dolárov ale nejakých iných peňazí, ktoré doláre vystriedajú.
Každý si môže predstaviť, aké by to bolo s jeho osobným blahobytom, ak by mal právo určovať cenu zlata pre celý svet. Potreboval by sa venovať ešte nejakému podnikaniu alebo toto podnikanie je hodné všetkých iných druhov podnikania dohromady?
Teraz je treba povedať o tom, čo sa deje vo svete v súčasnosti, a čo bude ďalej.
Teraz prebieha „kontrolovaný pád“. Je treba chápať, že pre tvorcov virtuálneho fondového trhu sa nič strašné nedeje. Všetko ide podľa plánu. Táto etapa „kontrolovaného pádu“ tiež má priniesť obrovské zisky a posilniť pozície majiteľov FRS na celom svete. Etapa pádu je nevyhnutná, pretože zákony fyziky nikto nezrušil, a každá finančná pyramída skôr či neskôr spadne. To egyptské pyramídy môžu stáť stáročia, finančné sa nevyhnutne rozpadajú.
O niečo neskôr by sa zrútila aj sama, o 2-3 roky, ale vtedy by sa tento proces stal nekontrolovateľným a mohol spôsobiť škodu záujmom tvorcov pyramídy. Aktívna príprava na kontrolovaný pád prebiehala dlhé roky. Ide o to, že počas tejto etapy bude nevyhnutné pokupovať za pár drobných najhodnotnejšie podniky а za týmto účelom bude potrebné prísne kontrolovať všetky finančné toky a mať možnosť priškrtiť tie z nich, ktoré budú ohrozovať záujmy skupovania podnikov (napríklad tie, ktoré by mohli pomôcť podniku, atraktívnemu pre majiteľov FRS, aby sa udržal do konca krízy).
Bola takáto príprava? Môžeme uvidieť jej stopy? Bola. Uprostred 90-tých rokov a počas ich druhej polovice prakticky zmizlo bankové tajomstvo. Oficiálna zámienka snáh o zrušenie bankového tajomstva bola nevyhnutnosť zápasu s neplatením daní. Pod hrozbou toho, že pre banky v Švajčiarsku a iných krajinách, kde sa deklarovala prítomnosť bankového tajomstva, budú zatvorené bankové trhy USA, Kanady a ďalších krajín, prakticky všetky štáty sa zriekli bankového tajomstva ako takého.
Ale vedieť len to, že nejaké peniaze niekam odniekiaľ idú nestačí. Je treba získať možnosť, ak bude nevyhnutné aktívne pôsobiť na situáciu. Ďalším krokom bol 11. september 2001. Udalosti, ktoré sa vtedy udiali, vyriešili celý rad úloh, ale teraz vypichneme iba jednu, ktorá nás zaujíma v rámci témy nášho článku. V dôsledku týchto udalostí boli prijaté zákony o zápase s financovaním terorizmu. V skutočnosti nie je ťažké sa dovtípiť, že teroristi takmer vždy sú financovaní vôbec nie cez banky, a aj na organizáciu teroristických útokov sú potrebné smiešne sumy – zvyčajne menej ako niekoľko desiatok tisíc dolárov.
V skutočnosti, hlavným cieľom prijatia týchto zákonov bolo vytvorenie mechanizmu blokovania bez rozhodnutia súdov na ľubovoľne dlhé časové obdobie (hoci aj na 20 rokov) akejkoľvek sumy, ak sú podozrenia, že táto suma je údajne určená v konečnom dôsledku pre teroristov. Súdna procedúra je v danom prípade nepohodlná – to trvá dlho, je potrebné predložiť dôkazy, že sú to naozaj teroristické peniaze a navyše je ťažké kontrolovať obrovské množstvo súdov po celom svete. Takto bol získaný reálny nástroj na pôsobenie v nevyhnutnom prípade na situáciu počas blížiaceho sa „kontrolovaného pádu“.

zdroj: http://chelemendik.sk/ShowDoc.php?d=523&c=Michail_Chazin_Skutocne_priciny_svetovej_financnej_krizy__Cast_1